Vyberte si svoju daň II.

21 April 2022

Väčšinu daní možno rozdeliť do troch skupín: dane na to, čo zarábate, dane na to, čo kupujete a dane na to, čo vlastníte.

Je dôležité si zapamätať, že každé euro, ktoré zaplatíte na daniach, začína ako euro, ktoré najprv zarobíte. Jedným z hlavných rozdielov medzi nižšie uvedenými typmi daní je moment ich výberu – inými slovami, kedy daň zaplatíte.

Ak napríklad zarobíte 1000 eur v krajine so sadzbou dane z príjmu 19%, 190 eur dane z príjmu by sa malo odpočítať z vašej výplaty akonáhle tento príjem dosiahnete.

Ak ďalší týždeň miniete 100 eur z vašej výplaty na nové hodinky v krajine s DPH sadzbou vo výške 20%, zaplatíte na daniach ďalších 20 eur v momente nákupu týchto hodiniek.

Dokopy je to 210 eur vyzbieraných na daniach z vašich zarobených 1000 eur. Avšak, vyzbierané neboli v tom istom čase.

S ohľadom na to uvádzame stručný prehľad daní, ktoré by ste mali poznať ak chcete byť vzdelaný daňovník.

Dane na to, čo kupujete

Daň z predaja

Dane z predaja sú formou spotrebnej dane ukladanej na maloobchodný predaj tvora a služieb. Ak ste niekedy nakupovali v USA, pravdepodobne ste si všimli, že nemajú DPH ale na spodku účtenky uvedenú daň z predaja (sales tax).

USA sú jednou z mála priemyselných krajín, ktoré sa stále spoliehajú na tradičné dane z predaja, ktoré sú významným zdrojom štátnych a miestnych príjmov. Takmer všetky štáty v USA vyberajú e dane z predaja, rovnako ako miestne samosprávy v 38 štátoch v USA.

Sadzby dane z predaja môžu mať významný vplyv na to, kde sa spotrebitelia rozhodnú nakupovať ale taktiež je dôležitý aj základ dane z predaja – čo je a čo nie je základom dane z predaja. Daňoví experti odporúčajú aplikovať dane z predaja na všetky tovary a služby, ktoré nakupujú spotrebitelia, ale nie na tie, ktoré nakupujú podniky pri výrobe vlastných produktov.

Hrubá daň z príjmu

Hrubé dane z príjmu sa aplikujú na hrubé tržby firmy bez ohľadu na ziskovosť a bez odpočítania nákladov na podnikanie. To je hlavný rozdiel oproti iným daniam, ktoré platia podniky, ako sú naopak dane založené na zisku alebo čistom príjme. To sa týka napríklad dane z príjmu právnických osôb.

Keďže sa hrubá daň z príjmu ukladá na každom stupni výrobného reťazca, vedie k daňovej pyramíde, kde sa daňové zaťaženie znásobuje v celom výrobnom reťazci a nakoniec sa prenáša na spotrebiteľov.

Hrubé dane z príjmov sú obzvlášť škodlivé pre startupy, ktoré v prvých rokoch podnikania vykazujú straty a sú taktiež škodlivé pre firmy s dlhým výrobným procesom. Napriek tomu, že sa po desaťročia odmietali ako neefektívna a neúčelná daň, politici začali v poslednom čase opäť uvažovať o hrubej dani z príjmov, pretože hľadajú nové zdroje príjmov. Na Slovensku padol návrh na takúto daň začiatkom roka 2022, keď vláda uvažovala o osobitnom zdanení príjmov Slovenských elektrární z predaja energií z jadrových zdrojov.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je spotrebná daň, ktorá sa vymeriava z pridanej hodnoty v každej fáze výroby tovaru alebo služby. Každý podnik v rámci výrobného procesu je povinný zaplatiť DPH z hodnoty výrobného tovaru alebo služby v danej fáze, pričom DPH zaplatená predtým za tovar alebo službu je odpočítateľná na každom stupni.

Každopádne konečný spotrebiteľ platí DPH bez možnosti odpočítať si predtým zaplatenú DPH, takže ide o daň z konečnej spotreby. Tento systém zabezpečuje, že zdaňovaná je len konečná spotreba, čím sa predchádza daňovej pyramíde.

Viac ako 140 krajín na svete v rátane všetkých krajín OECD okrem Spojených štátov uplatňujú DPH, čo z nej robí významný zdroj príjmov a najrozšírenejšiu formu zdaňovania spotreby na svete.

Spotrebné dane

Spotrebné dane sú dane, ktoré sa vzťahujú na konkrétny tovar alebo činnosť, zvyčajne ako doplnok k hlavnej dani zo spotreby(DPH alebo daň z predaja), a tvoria relatívne malý a nestály podiel na celkovom výbere daní. Medzi najznámejšie príklady spotrebných daní patria dane z tabakových výrobkov, liehu alebo pohonných hmôt.

Spotrebné dane sa môžu používať ako daň z „hriechu“ na kompenzáciu externalít. Externalita je škodlivý vedľajší účinok alebo následok, ktorý nie je zohľadnený v nákladoch na danú spotrebu. Napríklad, vlády môžu zaviesť špeciálnu daň na cigarety v nádeji, že znížia spotrebu a súvisiace náklady na zdravotnú starostlivosť. Alebo, vláda môže zaviesť dodatočnú daň na uhlík s cieľom obmedziť znečistenie ovzdušia.

Spotrebné dane sa môžu využiť aj ako užívateľské poplatky. Dobrým príkladom je daň z pohonných hmôt. Tým, že je daň uvaľovaná na každý liter paliva,  vodič vlastne platí poplatok za využitie ciest, podľa jeho skutočnej spotreby. Na Slovensku sú však výdavky na cesty nižšie, ako je výber dane, a preto spotrebné dane plnia funkciu dôležitého zdroja na krytie všeobecných výdavkov.